Rieky a jazerá

RIEKY A JAZERÁ

Voda formuje našu krajinu v podobe riek, jazier a rôznych typov mokradí, pričom každé z týchto prostredí poskytuje biotopy pre množstvo jedinečných druhov rastlín a živočíchov. V tečúcich vodách riek a stojatých vodách jazier sa vyskytujú rôzne typické druhy živočíchov a rastlín, ktoré sú týmto špecifickým podmienkam prispôsobené.

Sladkovodné ekosystémy – na rozdiel od morských a pobrežných ekosystémov formovaných slanou morskou vodou – v našich každodenných životoch zohrávajú významnú úlohu: sú zdrojom pitnej vody, potravy a umožňujú dopravu, zmierňujú záplavy aj suchoty; podporujú poľnohospodárstvo a čistia vodu a poskytujú významné rekreačné a vzdelávacie prostredia.

Naše rieky a jazerá však sú vystavené viacerým hrozbám vrátane znečistenia a stavby nádrží a priehrad. Predovšetkým priehrady bránia pohybu rýb a menia tak biotopy mnohých riečnych druhov.

Mnohé sladkovodné biotopy a ich druhy chránia smernice EÚ o prírode, ktoré predstavujú právny rámec prebratý do vnútroštátneho práva všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

RIEKY A JAZERÁ

Mnohé sladkovodné biotopy a ich druhy chránia smernice EÚ o prírode, ktoré predstavujú právny rámec prebratý do vnútroštátneho práva všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

SLADKOVODNÉ BIOTOPY

Sladkovodné biotopy sa v závislosti od klímy a geológie výrazne líšia. Trvalé vodné útvary, ktoré sú prítomné po celý rok, sa sústredia najmä v severných a atlantických častiach Európy, zatiaľ čo dočasné sú prítomné len v určitých obdobiach roka a sú typickejšie pre stredomorskú klímu. Spolu je v Európe chránených 20 typov sladkovodných biotopov.

Rieky

Rieky disponujú rôznorodými typmi biotopov, z ktorých 10 je v EÚ chránených. Medzi chránené riečne biotopy patria studené boreálne (severné) rieky a vysokohorské alpské rieky alebo tiež rozsiahle štrkové riečne korytá a vodné toky s podvodnou alebo plávajúcou vegetáciou.

Lužné lesy sú lesy, ktoré rastú pozdĺž riek. V Európe tieto lesy tvoria rôzne druhy stromov a krov vrátane vŕby, jelše, brestu, jaseňa a tamarišky v závislosti od konkrétnej oblasti a typické sú aj porasty oleandrov a húštiny. Tieto lesy poskytujú vodným aj suchozemským druhom potravu, útočisko a migračné trasy.

level_2_slide_1

SLADKOVODNÉ BIOTOPY

Rieky

level_2_slide_1

level_3_slide_1

JAZERÁ, LAGÚNY A RYBNÍKY

Jazerá, lagúny a rybníky sú stojaté vodné biotopy, ktoré sú obývané a využívané rôznymi suchozemskými aj vodnými druhmi živočíchov. Smernica EÚ o biotopoch chráni 10 typov jazier a rybníkov. Patria medzi nich rozľahlé, hlboké jazerá, plytké lagúny i dočasné rybníky.

V jazerách, lagúnach a rybníkoch sa obvykle ukrýva jedinečná lokálna biodiverzita a celý rad druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú prispôsobené stojatým vodám, vrátane červenavca, žaburiniek, nitellopsisa, šidiel, šidielok, sumca (napríklad Silurus aristotelis) a korytnačky močiarnej (Emys orbiculatis). Sú tiež reprodukčnými biotopmi pre obojživelníky, ako je kunka žltobruchá (Bombina variegata) a mlok hrebenatý (Triturus cristatus). Jazerá a rybníky sú taktiež významnými biotopmi pre vtáky, predovšetkým ako zastávky a miesta odpočinku počas ich migrácie.

level_3_slide_1

JAZERÁ, LAGÚNY A RYBNÍKY

VOĽNE ŽIJÚCA ZVER V SLADKEJ VODE

Európske vnútrozemské vodné plochy sa pýšia stovkami vodných druhov rastlín a živočíchov, ako aj znamenitou škálou bezstavovcov, obojživelníkov, cicavcov a vtákov, ktorých životné cykly závisia práve od týchto typov vôd. Obsah živín a minerálov vo vode do veľkej miery určuje, ktoré druhy môžu v sladkovodných biotopoch žiť a navštevovať ich.

Vodné vtáky, ako sú kačky, husi, labute, volavky, plameniaky a žeriavy, nachádzajú v sladkovodných oblastiach potravu a miesto na reprodukciu a odpočinok. Mnoho vodných vtákov Európy je sťahovavých, napríklad volavka purpurová (Ardea purpurea), ktorá sa reprodukuje v strednej a južnej Európe, no zimy trávi v tropickej Afrike.

Plameniak ružový (Phoenicopterurs ruber) sa za reprodukciou tiež vracia do EÚ. Približne 60 percent jeho populácie sa nachádza v pobrežných mokradiach Stredomoria, pričom jeho významné reprodukčné kolónie sa vyskytujú vo francúzskom prírodnom parku Camargue a na juhu Španielska. Plameniak ružový sa sťahuje medzi mokraďami v južnej Európe a severnej Afrike, pričom práve väčší význam v zime má jeho teritórium v Afrike, ktoré slúži ako „škôlka“ pre mladé plameniaky z Európy.

VOĽNE ŽIJÚCA ZVER V SLADKEJ VODE

VODNÉ CICAVCE

Rieky a jazerá Európy sú taktiež domovom pre rôzne druhy cicavcov, ako je známa vydra riečna (Lutra lutra), bobor vodný (Castor fiber) a norok európsky (Mustela lutreola).

Západná populácia norka európskeho od polovice 19. storočia výrazne klesá. V niektorých častiach strednej Európy tento druh dokonca vyhynul z dôvodu straty svojich riečnych biotopov a taktiež z dôvodu konkurencie norka amerického, ktorý nie je pôvodným európskym druhom.

Ďalším vodným živočíchom so zriedkavým výskytom je vychuchol pyrenejský (Galemys pyrenaicus), ktorý sa vyskytuje len v južnej Európe (Francúzsko, Španielsko, Portugalsko). Hoci vychuchol uprednostňuje rýchle horské prúdy, príležitostne sa vyskytuje aj v pomalších vodách vrátane kanálov, jazier a močiarov. Populácia vychuchla, bohužiaľ, klesá a z niektorých oblastí sa úplne vytratil.

level_5_slide_1

VODNÉ CICAVCE

Rieky a jazerá Európy sú taktiež domovom pre rôzne druhy cicavcov, ako je známa vydra riečna (Lutra lutra), bobor vodný (Castor fiber) a norok európsky (Mustela lutreola).

level_5_slide_1

level_6_slide_1

EURÓPSKE SLADKOVODNÉ RYBY

Európske rieky sa pýšia vyše 70 druhmi rýb, ktoré sú chránené smernicou EÚ o biotopoch. Niektoré z nich sú endemické (vyskytujú sa len v európskych riekach), ako napríklad kolok rhônsky (Zingel asper) a drskovec vrankovitý (Romanichthys valsanicola), ktorý sa vyskytuje výhradne v povodí Arges v Rumunsku.

Niektoré druhy rýb precestujú veľké vzdialenosti. Lososy sú napríklad dobre známe tým, že precestujú dlhé vzdialenosti proti prúdu – z mora do sladkovodných riek, kde sa rozmnožujú. Ohrozená hlavátka podunajská (Hucho hucho) a losos atlantický (Salmo salar) sú druhy rýb chránené smernicou o biotopoch.

level_6_slide_1

EURÓPSKE SLADKOVODNÉ RYBY

ČO ROBÍ EÚ PRE OCHRANU NAŠICH RIEK A JAZIER?

Okrem smerníc EÚ o prírode, ktoré chránia ohrozené sladkovodného druhy a biotopy, sa na zlepšenie stavu povrchových a podzemných vôd naprieč celou EÚ zameriava aj rámcová smernica EÚ o vode (RSV), prijatá v roku 2000.

Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 nedávno stanovila cieľ obnoviť najmenej 25 000 kilometrov riek EÚ do stavu voľného toku do roku 2030.

Informačný systém o vode pre Európu (WISE Freshwater) poskytuje informácie a údaje o stave riek, jazier a podzemných vôd v Európe, o tlakoch, ktoré na ne vplývajú, a o opatreniach a činnosti zameraných na ochranu vodného prostredia.