RAŠELINISKÁ
Rašeliniská predstavujú špecifický typ mokradí, v ktorých prevládajú rastliny tvoriace rašeliny, ako je napríklad rašelinník. Rašeliniská vznikajú, keď sa vegetácia nedokáže úplne rozložiť z dôvodu takmer trvalej saturácie vody a nedostatku kyslíka, čo umožňuje, aby sa odumreté rastliny a machy akumulovali v podobe rašelín. Vznik rašelín často býva prvým krokom geologického vzniku fosílnych palív, ako je uhlie.
V mnohých vidieckych oblastiach Európy sa rašelina tradične zbierala, sušila a následne využívala na varenie a kúrenie v domácnosti. Rašelinu dodnes využívajú záhradníci, avšak jej využívanie sa v čoraz väčšej miere zakazuje v záujme ochrany rašelinísk.
Napriek tomu, že rašeliniská pokrývajú len tri percentá svetovej rozlohy pevniny, obsahujú dvakrát viac uhlíka ako všetky lesy sveta! Tieto ekosystémy teda zohrávajú mimoriadne významnú úlohu v boji proti zmene klímy.
RAŠELINISKÁ
Rašeliniská predstavujú špecifický typ mokradí, v ktorých prevládajú rastliny tvoriace rašeliny, ako je napríklad rašelinník. Rašeliniská vznikajú, keď sa vegetácia nedokáže úplne rozložiť z dôvodu takmer trvalej saturácie vody a nedostatku kyslíka, čo umožňuje, aby sa odumreté rastliny a machy akumulovali v podobe rašelín. Vznik rašelín často býva prvým krokom geologického vzniku fosílnych palív, ako je uhlie.
V mnohých vidieckych oblastiach Európy sa rašelina tradične zbierala, sušila a následne využívala na varenie a kúrenie v domácnosti. Rašelinu dodnes využívajú záhradníci, avšak jej využívanie sa v čoraz väčšej miere zakazuje v záujme ochrany rašelinísk.
Napriek tomu, že rašeliniská pokrývajú len tri percentá svetovej rozlohy pevniny, obsahujú dvakrát viac uhlíka ako všetky lesy sveta! Tieto ekosystémy teda zohrávajú mimoriadne významnú úlohu v boji proti zmene klímy.

RAŠELINISKOVÉ BIOTOPY
Rašeliniská, močiare a slatiny sú špecifické typy rašelinísk, ktoré sú v EÚ chránené. Rašeliniská vznikajú predovšetkým z dažďa a snehu, zatiaľ čo slatiny vznikajú v poklesnutej pôde a obvykle vznikajú z povrchových a podzemných vôd. Vrchoviská sú špeciálne typy rašelinísk, ktoré sú veľmi zásadité a majú nízky obsah minerálov a iných živín. V Európe sú veľmi rozšírené, pričom najväčšiu rozlohu pokrývajú vo Fínsku, Švédsku a Írsku. Mnoho vrchovísk je však dnes v zlom stave z dôvodu neustálej ťažby rašeliny, odvodňovania, znečistenia dusíkom a zmeny klímy.
Pre močiare sú charakteristické machy tvoriace rašeliny. V boreálnom regióne sa nachádzajú najväčšie močiarne ekosystémy v Európe. Existujú dva typy boreálnych močiarov: Pre močiare aapa je charakteristická močiarna vegetácia, zatiaľ čo pre palsové močiare sú typické trvalo zamrznuté rašelinové pahorky. Oba typy biotopov sú v nepriaznivom stave, avšak močiare aapa sú na tom o niečo lepšie vo vysokohorskom regióne Škandinávie.
Pozrite si, kde sa nachádzajú vrchoviská a močiare aapa v Európe:
Mapa močiarov aapa v sústave Natura 2000
Mapa vrchovísk v sústave Natura 2000
RAŠELINISKOVÉ BIOTOPY
Rašeliniská, močiare a slatiny sú špecifické typy rašelinísk, ktoré sú v EÚ chránené. Rašeliniská vznikajú predovšetkým z dažďa a snehu, zatiaľ čo slatiny vznikajú v poklesnutej pôde a obvykle vznikajú z povrchových a podzemných vôd. Vrchoviská sú špeciálne typy rašelinísk, ktoré sú veľmi zásadité a majú nízky obsah minerálov a iných živín. V Európe sú veľmi rozšírené, pričom najväčšiu rozlohu pokrývajú vo Fínsku, Švédsku a Írsku. Mnoho vrchovísk je však dnes v zlom stave z dôvodu neustálej ťažby rašeliny, odvodňovania, znečistenia dusíkom a zmeny klímy.
Pre močiare sú charakteristické machy tvoriace rašeliny. V boreálnom regióne sa nachádzajú najväčšie močiarne ekosystémy v Európe. Existujú dva typy boreálnych močiarov: Pre močiare aapa je charakteristická močiarna vegetácia, zatiaľ čo pre palsové močiare sú typické trvalo zamrznuté rašelinové pahorky. Oba typy biotopov sú v nepriaznivom stave, avšak močiare aapa sú na tom o niečo lepšie vo vysokohorskom regióne Škandinávie.
Pozrite si, kde sa nachádzajú vrchoviská a močiare aapa v Európe:
Mapa močiarov aapa v sústave Natura 2000
Mapa vrchovísk v sústave Natura 2000
RASTLINY A ŽIVOČÍCHY V RAŠELINISKÁCH
Extrémne životné podmienky v rašeliniskách síce pre mnohé živočíchy nie sú priaznivé, no napriek tomu poskytujú nevyhnutný biotop pre mnoho špecifických druhov hmyzu vrátane niekoľkých druhov motýľov a šidiel. Sú tiež domovom pre množstvo vysoko špecializovaných druhov húb a rastlín vrátane mäsožravej rosičky (Drosera), ktorá sa dokonale prispôsobila nízkemu obsahu živín tak, že sa začala živiť malými bezstavovcami.
Rašeliniská bývajú obklopené močiarnymi lesmi, ktoré sú trvalo alebo pravidelne zaplavované, prípadne sú na nich naviazané.
RASTLINY A ŽIVOČÍCHY V RAŠELINISKÁCH
Extrémne životné podmienky v rašeliniskách síce pre mnohé živočíchy nie sú priaznivé, no napriek tomu poskytujú nevyhnutný biotop pre mnoho špecifických druhov hmyzu vrátane niekoľkých druhov motýľov a šidiel. Sú tiež domovom pre množstvo vysoko špecializovaných druhov húb a rastlín vrátane mäsožravej rosičky (Drosera), ktorá sa dokonale prispôsobila nízkemu obsahu živín tak, že sa začala živiť malými bezstavovcami.
Rašeliniská bývajú obklopené močiarnymi lesmi, ktoré sú trvalo alebo pravidelne zaplavované, prípadne sú na nich naviazané.
ČINNOSŤ EÚ ZAMERANÁ NA OCHRANU NAŠICH RAŠELINÍSK
Prostredníctvom programu LIFE financovala EÚ množstvo projektov na obnovu rašelinísk, ktoré zožali vynikajúce výsledky (niektoré z nich sú spomenuté vyššie). Práve takáto činnosť je pri boji so zmenou klímy kriticky dôležitá, pretože rašeliniská zohrávajú významnú úlohu pri zachytávaní uhlíka.
The Biodiversity information system for Europe is a partnership between
the European Commission and the European Environment Agency.