Hory

HORY

Hory pokrývajú 29 percent pevniny v EÚ. Piatimi najväčšími pohoriami sú Alpy, Apeniny, Pyreneje, Škandinávske vrchy a Karpaty. Najvyšším miestom v EÚ je vrch Mont Blanc vo francúzskych Alpách s nadmorskou výškou až 4 810 metrov.

Väčšinu horských oblastí v Európe (približne 40 percent) pokrývajú lesy a lúky, na ktorých sa v lete pasie dobytok. Najmä vďaka ich odľahlosti sa zostávajúce oblasti s voľne žijúcou prírodou v Európe často nachádzajú práve v horských regiónoch.

Hory sú domovom pre celý rad živočíšnych a rastlinných druhov, z ktorých sa mnohé prispôsobili životu v extrémnych podmienkach. V európskych horských oblastiach rastie vyše 2 500 druhov a poddruhov rastlín, pričom mnohé z nich sa nevyskytujú nikde inde na Zemi.

Horské ekosystémy však ohrozuje opúšťanie pôdy, čoraz intenzívnejšie poľnohospodárstvo, rozvoj infraštruktúry a neudržateľný vývoj. V porovnaní s nížinnými ekosystémami sú horské oblasti omnoho náchylnejšie na negatívne vplyvy zmeny klímy.

HORY

Hory pokrývajú 29 percent pevniny v EÚ. Piatimi najväčšími pohoriami sú Alpy, Apeniny, Pyreneje, Škandinávske vrchy a Karpaty. Najvyšším miestom v EÚ je vrch Mont Blanc vo francúzskych Alpách s nadmorskou výškou až 4 810 metrov.

Väčšinu horských oblastí v Európe (približne 40 percent) pokrývajú lesy a lúky, na ktorých sa v lete pasie dobytok. Najmä vďaka ich odľahlosti sa zostávajúce oblasti s voľne žijúcou prírodou v Európe často nachádzajú práve v horských regiónoch.

Hory sú domovom pre celý rad živočíšnych a rastlinných druhov, z ktorých sa mnohé prispôsobili životu v extrémnych podmienkach. V európskych horských oblastiach rastie vyše 2 500 druhov a poddruhov rastlín, pričom mnohé z nich sa nevyskytujú nikde inde na Zemi.

Horské ekosystémy však ohrozuje opúšťanie pôdy, čoraz intenzívnejšie poľnohospodárstvo, rozvoj infraštruktúry a neudržateľný vývoj. V porovnaní s nížinnými ekosystémami sú horské oblasti omnoho náchylnejšie na negatívne vplyvy zmeny klímy.

HORSKÉ BIOTOPY

Pre hory sú charakteristické veľmi špecifické faktory životného prostredia, ako sú strmé svahy, neúrodné a plytké pôdy a extrémne klimatické podmienky. Práve táto miestna rozmanitosť podmienok vysvetľuje, prečo je rôznorodosť biotopov a druhov v horských oblastiach vo všeobecnosti výraznejšia ako v okolitých nížinách.

Spomedzi 233 typov biotopov, ktoré sú v EÚ chránené, 42 (takmer 20 percent) sa vyskytuje výhradne alebo takmer výhradne v horských oblastiach, pričom ďalších 91 biotopov sa vyskytuje v horských aj nížinatých oblastiach.

Hoci takmer polovicu hôr pokrývajú lesy, nachádzajú sa v nich aj rozmanité kroviny a lúky vrátane alpských vresovísk a lúk, ako aj skalnaté biotopy na útesoch, vertikálnych stenách a sutinách. V horách sa tiež ukrývajú unikátne sladkovodné biotopy, ako sú alpské jazerá, močiare a pramene a vo vysokých nadmorských výškach aj ľadovce.

level_2_slide_1

HORSKÉ BIOTOPY

Pre hory sú charakteristické veľmi špecifické faktory životného prostredia, ako sú strmé svahy, neúrodné a plytké pôdy a extrémne klimatické podmienky. Práve táto miestna rozmanitosť podmienok vysvetľuje, prečo je rôznorodosť biotopov a druhov v horských oblastiach vo všeobecnosti výraznejšia ako v okolitých nížinách.

Spomedzi 233 typov biotopov, ktoré sú v EÚ chránené, 42 (takmer 20 percent) sa vyskytuje výhradne alebo takmer výhradne v horských oblastiach, pričom ďalších 91 biotopov sa vyskytuje v horských aj nížinatých oblastiach.

Hoci takmer polovicu hôr pokrývajú lesy, nachádzajú sa v nich aj rozmanité kroviny a lúky vrátane alpských vresovísk a lúk, ako aj skalnaté biotopy na útesoch, vertikálnych stenách a sutinách. V horách sa tiež ukrývajú unikátne sladkovodné biotopy, ako sú alpské jazerá, močiare a pramene a vo vysokých nadmorských výškach aj ľadovce.

level_2_slide_1

HORSKÁ VOĽNE ŽIJÚCA ZVER

Prostredníctvom smernice o biotopoch chráni EÚ 181 živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré sa nachádzajú výhradne alebo takmer výhradne na horách, pričom ďalších 130 sa vyskytuje na horách aj v nížinách.

Hory predstavujú významné útočisko pre ohrozenú voľne žijúcu zver a niekoľko unikátnych živočíšnych druhov, ktoré žijú len v určitých pohoriach, ako sú hraboš tatranský (Microtus tatricus) v Karpatoch, kamzík apeninský (Rupicapra pyrenaica ornata) v Apeninách alebo salamandra čierna (Salamandra atra) v Alpách.

Životu na vertikálnych stenách a horských útesoch sa prispôsobilo mnoho druhov rastlín. Známemu plesnivcu alpínskemu (Leontopodium alpinum) napríklad najviac vyhovujú vysoké nadmorské výšky a svahy.

Dravé vtáky, ako napríklad orol skalný (Aquila chrysaetos), sup bielohlavý (Gyps fulvus) a bradáň žltohlavý (Gypaetus barbatus), sa na horských útesoch a skalnatých biotopoch zahniezďujú.

HORSKÁ VOĽNE ŽIJÚCA ZVER

Prostredníctvom smernice o biotopoch chráni EÚ 181 živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré sa nachádzajú výhradne alebo takmer výhradne na horách, pričom ďalších 130 sa vyskytuje na horách aj v nížinách.

Hory predstavujú významné útočisko pre ohrozenú voľne žijúcu zver a niekoľko unikátnych živočíšnych druhov, ktoré žijú len v určitých pohoriach, ako sú hraboš tatranský (Microtus tatricus) v Karpatoch, kamzík apeninský (Rupicapra pyrenaica ornata) v Apeninách alebo salamandra čierna (Salamandra atra) v Alpách.

Životu na vertikálnych stenách a horských útesoch sa prispôsobilo mnoho druhov rastlín. Známemu plesnivcu alpínskemu (Leontopodium alpinum) napríklad najviac vyhovujú vysoké nadmorské výšky a svahy.

Dravé vtáky, ako napríklad orol skalný (Aquila chrysaetos), sup bielohlavý (Gyps fulvus) a bradáň žltohlavý (Gypaetus barbatus), sa na horských útesoch a skalnatých biotopoch zahniezďujú.

level_4_slide_1

CICAVCE

Európske hory sú domovom pre mnohé cicavce vrátane kozorožca, kamzíka a zajaca beláka. Okrem toho hory poskytujú útočisko a migračné trasy pre väčšie mäsožravce, vďaka čomu im umožňujú presúvať sa cez rôzne regióny. V Európe sa nachádza päť druhov veľkých mäsožravcov: vlk (Canis lupus), rosomák (Gulo gulo), rys ostrovid (Lynx lynx), rys španielsky (Lynx pardinus) a medveď hnedý (Ursus arctos). Tieto živočíšne druhy nažívali spolu s ľuďmi naprieč celou históriou, no v súčasnosti si vyžadujú správu a ochranu pred konfliktmi s ľuďmi, a to najmä v súvislosti s útokmi na dobytok.

level_4_slide_1

CICAVCE

Európske hory sú domovom pre mnohé cicavce vrátane kozorožca, kamzíka a zajaca beláka. Okrem toho hory poskytujú útočisko a migračné trasy pre väčšie mäsožravce, vďaka čomu im umožňujú presúvať sa cez rôzne regióny. V Európe sa nachádza päť druhov veľkých mäsožravcov: vlk (Canis lupus), rosomák (Gulo gulo), rys ostrovid (Lynx lynx), rys španielsky (Lynx pardinus) a medveď hnedý (Ursus arctos). Tieto živočíšne druhy nažívali spolu s ľuďmi naprieč celou históriou, no v súčasnosti si vyžadujú správu a ochranu pred konfliktmi s ľuďmi, a to najmä v súvislosti s útokmi na dobytok.

ČO ROBÍ EÚ PRE OCHRANU NAŠICH HÔR?

Úsilie chrániť hory Európy je do veľkej miery koordinované a podporované na širšej európskej úrovni. Okrem smerníc EÚ o prírode, ktoré chránia horské druhy a biotopy a definujú sústavu Natura 2000, je EÚ taktiež zmluvným členom Alpského dohovoru a Karpatského dohovoru. Tieto dohovory spájajú všetky zainteresované krajiny a vypracúvajú spoločné ciele a opatrenia s cieľom ochrániť prírodné a kultúrne dedičstvo dvoch najväčších pohorí v Európe.

Alpský dohovor je jedinečný, právne záväzný nástroj na trvalú udržateľnosť, ktorého cieľom je chrániť citlivé alpské ekosystémy, alpské kultúrne identity, dedičstvo a tradície pre budúce generácie.

https://www.alpconv.org/en/home/

Karpatský dohovor je podregionálna dohoda podporujúca trvalo udržateľný rozvoj v karpatskom regióne a jeho ochranu.

http://www.carpathianconvention.org/

The Biodiversity information system for Europe is a partnership between
the European Commission and the European Environment Agency.

Other European Information Systems