POBREŽIA A MORIA
V morských a pobrežných ekosystémoch obývajú rôznorodé druhy živočíchov a rastlín, ktoré sú nevyhnutné pre blaho a životy ľudí. Sú pre nás zdrojom potravín a surovín, vyrábajú kyslík, zachytávajú uhlík, bránia erózii pôdy a povodniam a poskytujú ľuďom priestor na oddych, regeneráciu a spojenie s prírodou. Takmer polovica populácie Európy žije v pobrežných oblastiach.
Napriek svojmu významu musia naše morské a pobrežné prostredia odolávať narastajúcemu tlaku. Medzi najväčšie ohrozenia patria rozvoj v pobrežných oblastiach, znečistenie, lodná doprava, nadmerný rybolov, športové a voľnočasové aktivity, invázne cudzie druhy a zmena klímy.
V EÚ sme sa dohodli na opatreniach, cieľom ktorých je zachovanie morských a pobrežných živočíšnych druhov a biotopov prostredníctvom implementácie smerníc EÚ o prírode a smernice o morskej stratégii – právnych rámcov, ktoré je potrebné preniesť do vnútroštátnych zákonov všetkých členských štátov EÚ.
POBREŽIA A MORIA
V morských a pobrežných ekosystémoch obývajú rôznorodé druhy živočíchov a rastlín, ktoré sú nevyhnutné pre blaho a životy ľudí. Sú pre nás zdrojom potravín a surovín, vyrábajú kyslík, zachytávajú uhlík, bránia erózii pôdy a povodniam a poskytujú ľuďom priestor na oddych, regeneráciu a spojenie s prírodou. Takmer polovica populácie Európy žije v pobrežných oblastiach.
Napriek svojmu významu musia naše morské a pobrežné prostredia odolávať narastajúcemu tlaku. Medzi najväčšie ohrozenia patria rozvoj v pobrežných oblastiach, znečistenie, lodná doprava, nadmerný rybolov, športové a voľnočasové aktivity, invázne cudzie druhy a zmena klímy.
V EÚ sme sa dohodli na opatreniach, cieľom ktorých je zachovanie morských a pobrežných živočíšnych druhov a biotopov prostredníctvom implementácie smerníc EÚ o prírode a smernice o morskej stratégii – právnych rámcov, ktoré je potrebné preniesť do vnútroštátnych zákonov všetkých členských štátov EÚ.

POBREŽNÉ A MORSKÉ BIOTOPY
Morské a pobrežné životné prostredia sú mimoriadne rozmanité. Len na pobrežiach EÚ je chránených 39 rôznych druhov pobrežných biotopov vrátane kamenistých pláží, ústí riek, lagún, slanísk, morských útesov a 17 rôznych druhov dún.
PIESOČNÉ DUNY
Piesočné duny sa tiahnu pozdĺž dlhých úsekov pobreží EÚ. Vznikajú zo sedimentov, ktoré príliv vyplaví na breh a z ktorých vytvára pláže. Duny vznikajú vtedy, keď sa sedimenty dostanú až na taký bod pevniny, že ich príliv už ďalej nedokáže posunúť; zvyčajne sú kolonizované a stabilizované vegetáciou.
Duny patria medzi biotopy najviac ohrozené ľudským rozvojom a v celej EÚ sú v nepriaznivom stave. Zmeny prirodzených pobreží a degradáciu dunových biotopov spôsobuje najmä činnosť spojená s turizmom. Invázne druhy, ktoré nie sú pôvodnými druhmi v európskych dunách, ich môžu tiež poškodiť tým, že začnú prevládať a spôsobia tak presuny pôvodnej flóry a fauny.
POBREŽNÉ A MORSKÉ BIOTOPY
Morské a pobrežné životné prostredia sú mimoriadne rozmanité. Len na pobrežiach EÚ je chránených 39 rôznych druhov pobrežných biotopov vrátane kamenistých pláží, ústí riek, lagún, slanísk, morských útesov a 17 rôznych druhov dún.
PIESOČNÉ DUNY
Piesočné duny sa tiahnu pozdĺž dlhých úsekov pobreží EÚ. Vznikajú zo sedimentov, ktoré príliv vyplaví na breh a z ktorých vytvára pláže. Duny vznikajú vtedy, keď sa sedimenty dostanú až na taký bod pevniny, že ich príliv už ďalej nedokáže posunúť; zvyčajne sú kolonizované a stabilizované vegetáciou.
Duny patria medzi biotopy najviac ohrozené ľudským rozvojom a v celej EÚ sú v nepriaznivom stave. Zmeny prirodzených pobreží a degradáciu dunových biotopov spôsobuje najmä činnosť spojená s turizmom. Invázne druhy, ktoré nie sú pôvodnými druhmi v európskych dunách, ich môžu tiež poškodiť tým, že začnú prevládať a spôsobia tak presuny pôvodnej flóry a fauny.
MORSKÉ BIOTOPY: MORSKÉ TRÁVY, LESY MORA
Morské oblasti pokrývajú rôznorodé biotopy počnúc stabilným prostredím morských hlbín až po mimoriadne dynamické pobrežné vody. Medzi morské biotopy chránené moriami EÚ patria piesčiny, dná zarastené morskou trávou rodu Posidonia, jaskyne pod morskou hladinou, útesy a hlbokomorské biotopy, ako sú morské stĺpy v plytčinách vytvorené unikajúcimi plynmi. Väčšinu týchto biotopov obývajú bohaté živočíšne komunity. Porasty morskej trávy sú napríklad domovom pre mnohé živočíchy – avšak aj tento biotop je v ohrození.
MORSKÉ BIOTOPY: MORSKÉ TRÁVY, LESY MORA
Morské oblasti pokrývajú rôznorodé biotopy počnúc stabilným prostredím morských hlbín až po mimoriadne dynamické pobrežné vody. Medzi morské biotopy chránené moriami EÚ patria piesčiny, dná zarastené morskou trávou rodu Posidonia, jaskyne pod morskou hladinou, útesy a hlbokomorské biotopy, ako sú morské stĺpy v plytčinách vytvorené unikajúcimi plynmi. Väčšinu týchto biotopov obývajú bohaté živočíšne komunity. Porasty morskej trávy sú napríklad domovom pre mnohé živočíchy – avšak aj tento biotop je v ohrození.
VOĽNE ŽIJÚCA ZVER V MORI
Naše moria sú domovom pre takmer 150 chránených druhov živočíchov vrátane delfínov, veľrýb, tuleňov, morských korytnačiek, morských vtákov a rýb.
MORSKÉ VTÁKY
Na moriach Európy sa bežne nachádza sedemdesiatdeväť druhov morských vtákov vrátane tajfúnnikov, víchrovníkov, súl, kormoránov, pomorníkov, rybárov a alkovcov. Morské vtáky obvykle trávia väčšinu svojho života na mori a na breh sa prichádzajú len páriť. Niektoré druhy migrujú tisícky kilometrov a na našich pobrežiach trávia len zlomok roka. Medzi takéto druhy vtákov patrí napríklad rybár bielokrídly (Sterna paradisea), pričom ide o druh s najdlhšou známou trasou migrácie – počas svojej arkticko-antarktickej migrácie preletí pozdĺž celého pobrežia Atlantiku.
Všetky morské vtáky chráni smernica EÚ o vtákoch a patria medzi ne tie najohrozenejšie druhy vtákov v Európe. Jedným z nich je aj kriticky ohrozený víchrovník baleársky (Puffinus mauretanicus), ktorý je na prahu vyhynutia. Iné druhy sú zas menej ohrozené a v určitých oblastiach ich populácia narastá, napríklad v prípade suly bielej (Morus bassanus), čajky čiernohlavej (Larus melanocephalus) a rybára pobrežného (Sterna dougallii).
VOĽNE ŽIJÚCA ZVER V MORI
Naše moria sú domovom pre takmer 150 chránených druhov živočíchov vrátane delfínov, veľrýb, tuleňov, morských korytnačiek, morských vtákov a rýb.
MORSKÉ VTÁKY
Na moriach Európy sa bežne nachádza sedemdesiatdeväť druhov morských vtákov vrátane tajfúnnikov, víchrovníkov, súl, kormoránov, pomorníkov, rybárov a alkovcov. Morské vtáky obvykle trávia väčšinu svojho života na mori a na breh sa prichádzajú len páriť. Niektoré druhy migrujú tisícky kilometrov a na našich pobrežiach trávia len zlomok roka. Medzi takéto druhy vtákov patrí napríklad rybár bielokrídly (Sterna paradisea), pričom ide o druh s najdlhšou známou trasou migrácie – počas svojej arkticko-antarktickej migrácie preletí pozdĺž celého pobrežia Atlantiku.
Všetky morské vtáky chráni smernica EÚ o vtákoch a patria medzi ne tie najohrozenejšie druhy vtákov v Európe. Jedným z nich je aj kriticky ohrozený víchrovník baleársky (Puffinus mauretanicus), ktorý je na prahu vyhynutia. Iné druhy sú zas menej ohrozené a v určitých oblastiach ich populácia narastá, napríklad v prípade suly bielej (Morus bassanus), čajky čiernohlavej (Larus melanocephalus) a rybára pobrežného (Sterna dougallii).
MORSKÉ CICAVCE
V európskych moriach sa nachádza tridsaťštyri druhov delfínov, veľrýb a sviňúch – spoločne nazývané veľrybotvaré. Spoločne predstavujú 42 percent druhov z rodu veľrybotvaré na celom svete a patrí medzi nich sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena), delfín skákavý (Tursiops truncatus) a vráskavec myšok (Balaenoptera physalus). Mnoho veľrybotvarích druhov sa dokáže potopiť do veľkých hĺbok. Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus) sa napríklad dokáže ponoriť do hĺbky vyše 2 000 metrov, kde loví svoju obľúbenú korisť, kalmára obrovského.
Všetky morské cicavce naprieč celou EÚ sú prísne chránené smernicou EÚ o biotopoch. Členské štáty musia zaviesť vhodné opatrenia, ktorých cieľom je predísť negatívnym vplyvom na populáciu veľrybotvarích. V záujme dodržania súladu s právnymi predpismi EÚ mnoho krajín reguluje turistickú činnosť s cieľom zabrániť rušeniu života veľrybotvarích. Okrem toho v rámci spoločného európskeho úsilia, ktoré koordinuje Európska environmentálna agentúra (EEA), musia členské štáty pravidelne monitorovať a nahlasovať stav druhov morských cicavcov. Niektoré vplyvy na morské cicavce, napríklad hluk pod hladinou mora, rieši aj smernica EÚ o morskej stratégii.
MORSKÉ CICAVCE
V európskych moriach sa nachádza tridsaťštyri druhov delfínov, veľrýb a sviňúch – spoločne nazývané veľrybotvaré. Spoločne predstavujú 42 percent druhov z rodu veľrybotvaré na celom svete a patrí medzi nich sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena), delfín skákavý (Tursiops truncatus) a vráskavec myšok (Balaenoptera physalus). Mnoho veľrybotvarích druhov sa dokáže potopiť do veľkých hĺbok. Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus) sa napríklad dokáže ponoriť do hĺbky vyše 2 000 metrov, kde loví svoju obľúbenú korisť, kalmára obrovského.
Všetky morské cicavce naprieč celou EÚ sú prísne chránené smernicou EÚ o biotopoch. Členské štáty musia zaviesť vhodné opatrenia, ktorých cieľom je predísť negatívnym vplyvom na populáciu veľrybotvarích. V záujme dodržania súladu s právnymi predpismi EÚ mnoho krajín reguluje turistickú činnosť s cieľom zabrániť rušeniu života veľrybotvarích. Okrem toho v rámci spoločného európskeho úsilia, ktoré koordinuje Európska environmentálna agentúra (EEA), musia členské štáty pravidelne monitorovať a nahlasovať stav druhov morských cicavcov. Niektoré vplyvy na morské cicavce, napríklad hluk pod hladinou mora, rieši aj smernica EÚ o morskej stratégii.
MORSKÉ KORYTNAČKY
Spomedzi siedmich druhov korytnačiek na svete sa päť nachádza práve v moriach EÚ a všetky prísne chráni smernica o biotopoch. Kareta obyčajná (Caretta caretta) a kareta zelená (Chelonia mydas) hniezdia na plážach Stredozemného mora. Samica korytnačky pred hniezdením precestuje až 12 000 kilometrov a obvykle kladie vajcia na tej pláži, na ktorej sa sama vyliahla.
Stredozemné more a severovýchodné moria Atlantického oceána, najmä v okolí Madeiry, Kanárskych ostrovov a Azorských ostrovov, navštevujú aj tri ďalšie druhy morských korytnačiek. Ide o kožatku morskú (Dermochelys coriacea), karetu Kempovu (Lepidochelys kempii) a karetu pravú (Eretmochelys imbricata).
MORSKÉ KORYTNAČKY
Spomedzi siedmich druhov korytnačiek na svete sa päť nachádza práve v moriach EÚ a všetky prísne chráni smernica o biotopoch. Kareta obyčajná (Caretta caretta) a kareta zelená (Chelonia mydas) hniezdia na plážach Stredozemného mora. Samica korytnačky pred hniezdením precestuje až 12 000 kilometrov a obvykle kladie vajcia na tej pláži, na ktorej sa sama vyliahla.
Stredozemné more a severovýchodné moria Atlantického oceána, najmä v okolí Madeiry, Kanárskych ostrovov a Azorských ostrovov, navštevujú aj tri ďalšie druhy morských korytnačiek. Ide o kožatku morskú (Dermochelys coriacea), karetu Kempovu (Lepidochelys kempii) a karetu pravú (Eretmochelys imbricata).
ĎALŠIE ÚSILIE EÚ PRE OCHRANU NAŠICH POBREŽÍ A MORÍ
Rôzne úsilia aj úspešné snahy o ochranu morského životného prostredia Európy sú koordinované na úrovni Európskej únie. Okrem smernice EÚ o biotopoch a vtákoch sa hlavným nepriaznivým vplyvom na morské životné prostredie venuje aj smernica o morskej stratégii, ktorej cieľom je zaistiť, aby sa kvalita našich morí naďalej zlepšovala.
V roku 2020 Európska komisia spustila stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030, ktorá má za úlohu znížiť počet vedľajších úlovkov ohrozených druhov na úroveň, ktorá umožní obnovu týchto druhov.
Pre mnohé pobrežné a morské biotopy a živočíšne druhy sa stal závažným problémom morský odpad. V Európskych morských vodách je približne 80 – 85 percent morského odpadu z plastu (z ktorých približne 50 percent predstavuje jednorazové plastové výrobky), pričom odpad súvisiaci s rybolovom predstavuje 27 percent. Smernica EÚ o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie zavádza opatrenia s cieľom zakázať jednorazové výrobky z plastu, pre ktoré je na trhu dostupná alternatíva, znížiť počet potravinových nádob a pohárov vyrobených z plastu a stanoviť ciele zberu plastových fliaš. Priaznivý vplyv týchto opatrení na morské prostredie by sa mohol v blízkej budúcnosti výrazne posilniť.
EÚ poskytuje finančnú podporu na ochranu a zlepšenie morskej biodiverzity prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (EMFF) a programu EÚ LIFE. Tieto dva programy financujú množstvo úspešných morských a pobrežných projektov.
ĎALŠIE ÚSILIE EÚ PRE OCHRANU NAŠICH POBREŽÍ A MORÍ
Rôzne úsilia aj úspešné snahy o ochranu morského životného prostredia Európy sú koordinované na úrovni Európskej únie. Okrem smernice EÚ o biotopoch a vtákoch sa hlavným nepriaznivým vplyvom na morské životné prostredie venuje aj smernica o morskej stratégii, ktorej cieľom je zaistiť, aby sa kvalita našich morí naďalej zlepšovala.
V roku 2020 Európska komisia spustila stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030, ktorá má za úlohu znížiť počet vedľajších úlovkov ohrozených druhov na úroveň, ktorá umožní obnovu týchto druhov.
Pre mnohé pobrežné a morské biotopy a živočíšne druhy sa stal závažným problémom morský odpad. V Európskych morských vodách je približne 80 – 85 percent morského odpadu z plastu (z ktorých približne 50 percent predstavuje jednorazové plastové výrobky), pričom odpad súvisiaci s rybolovom predstavuje 27 percent. Smernica EÚ o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie zavádza opatrenia s cieľom zakázať jednorazové výrobky z plastu, pre ktoré je na trhu dostupná alternatíva, znížiť počet potravinových nádob a pohárov vyrobených z plastu a stanoviť ciele zberu plastových fliaš. Priaznivý vplyv týchto opatrení na morské prostredie by sa mohol v blízkej budúcnosti výrazne posilniť.
EÚ poskytuje finančnú podporu na ochranu a zlepšenie morskej biodiverzity prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (EMFF) a programu EÚ LIFE. Tieto dva programy financujú množstvo úspešných morských a pobrežných projektov.
ĎALŠIE INFORMÁCIE
Informačný systém o vode pre Európu – WISE Marine ponúka prístup k informáciám a údajom o stave morí v Európe, vplyvoch, ktoré na ne pôsobia, a opatreniach, ktorých cieľom je chrániť morské životné prostredie.
Pobrežná a námorná politika a legislatíva EÚ vrátane smernice o morskej stratégii, spoločnej rybárskej politiky a integrovanej námornej politiky.
LIFE & the Marine Environment (LIFE a morské životné prostredie) je publikácia, ktorá uvádza tie najlepšie projekty financované z programu LIFE zamerané na ochranu zdravia našich morí a oceánov.
LIFE and Coastal Habitats (LIFE a pobrežné biotopy) je publikácia, ktorá vyzdvihuje tie najlepšie projekty financované z programu LIFE, ktoré pomohli obnoviť a spravovať pobrežné biotopy v EÚ.
The Biodiversity information system for Europe is a partnership between
the European Commission and the European Environment Agency.